... a tradícia pokračovala aj v roku 2005.
Študenti druhých ročníkov vyzbrojení vynikajúcim nápadom parodovať dnešné televízne reality shows sa s chuťou pustili do práce. Program - projekt rozdelili na jednotlivé dni v týždni a rozpútali show pre prvácku obec. Počas večera plnili úlohy „s nasadením“ vlastného života pre triedny kolektív.
Scénky - Kuchárska čiapočka, Kde bolo, tam bolo, Miliónový tanec, Detský zločin roka, Superstars či Monsterovci, podporené videoprojekciou najmladších študentov pobavili, očarili aj poučili.
Nad všetkých a do všetkého sa starala nádejná moderátorská trojica - Táňa, Iva a Jožko, ktorí možno chybu mali, ale aj Cinkota v druhej časti VyVolených sa rozbieha. Určite však mohli v závere programu, pri vyhlasovaní VyVolených a VyValených zhlboka a slobodne dýchať, pretože tak oni, ako aj celý realizačný „team“ zožali úspech, poďakovanie a gvozácky vyjadrené 1*.
Unavení, vyčerpaní a padajúci na ..., všetci skonštatovali, že aj v novom roku by veľmi radi imatrikulácie zorganizovali.
Ale - tradícia hovorí, len raz a prváci už vedia, aspoň tak tvrdia, čím svojich budúcich kolegov prekvapia. (Šušká sa, že to bude bomba storočia.)
Uvidíme! Ale dnes chválime a gratulujeme druhákom. Mgr. Ingrid Drábková
Každý školský rok rozbehne rituál výuky, výchovy a mimoškolských podujatí. Samozrejme, v poslednom čase prináša veľa experimentov, novátorstva, zmien, a to pozitívnych aj menej prospešných. Tak aj naše imatrikulácie, slovo skloňované vo všetkých pádoch už od septembra, sú opakovaním aktivít (predloženie projektu, výber najzaujímavejšieho, príprava plagátov, bulletinov, anketa o naj prváka, rozdelenie úloh v organizačnom tíme, príprava kulís, kostýmov a i.) či opakovaním drobných „zádrheľov“ (nácvik na chodbách či v telocvični po víkendoch, hľadanie sponzorov, disciplína a sebadisciplína počas prípravy a i.). Čo ale prinesie každý rok nové, to je úžasný pocit z mladých ľudí, z ich entuziazmu, kreativity, nápadov, fantázie, odriekania (mám na mysli sladké sobotňajšie či nedeľňajšie chvíľky ničnerobenia pre väčšinu študentov, kým oni, častokrát dochádzajúci z okolitých obcí pri Žiline, trávia dobrovoľne 2-3 hodiny v škole). Preto tak rýchlo zabúdame aj my dospelí na desiatky hodín prípravy programu, scénok, tanečných choreografií, na všetky tie „zádrhele“ či ťažkosti, preto si povieme aj v blízkej budúcnosti, stojí to za to, opäť pomôžeme, študenti. Veď škola – to nie je len vyučovacia hodina, to nie sú len vedomosti. Škola je miestom odovzdávania štafety v oblasti umeleckých podujatí, je žriedlom cenných priateľstiev, ktoré sa rodia práve počas kultúrnych podujatí, počas voľných chvíľ, aj počas akadémií a imatrikulácií. Mgr. Ľubica Hybenová
